„Bola som v Angole
- a prišla Vám o tom porozprávať.“ – Týmito slovami sa na besedách dňa 13.10.2017 prihovárala žiakom 2. stupňa mladá dobrovoľníčka Alžbeta Zelná. Stalo sa už milou tradíciou, že vždy v októbri, ktorý je v Cirkvi aj mesiacom misií, príde ku nám niekto, kto si misijný pobyt odskúšal na vlastnej koži.
Betka bola rok v ďalekej Angole, kde pomáhala v škole a v knižnici a všade, kde bolo treba. Vrátila sa z Afriky iba koncom augusta. Ako to, že nie je opálená!? – No, veď my z geografie vieme, že na južnej pologuli sú ročné obdobia naopak (voči tým u nás) a tak z Angoly odchádzala cez africkú zimu...
Bolo zaujímavé počuť novú reč, skúste aj vy vysloviť: Ako sa máš? – Uosala? Dobre. –Dosala. Ale dopoludnia sa pýtajú inak:Ualale?– ako si sa vyspal? Vyspal som sa dobre – Dalale. Skúšali sme sa zahaliť do látky s angolským vzorom – samacaca (vyslovuje sa s „k“), česali sa s dreveným hrebeňom a zahrkali si s tekvicovými hrkálkami. Dozvedeli sme sa, že najobľúbenejším nápojom angolčanov je kisangua- nápoj z múky s cukrom (vyzeral ako mlieko, ale tá chuť??) a typickým angolským jedlom sú ryby na rôzne spôsoby, napríklad funghi s calulu. Aj, že púštny kvet welwitschia môže narásť až taký veľký, že sa doň dokáže posadiť dospelý človek...
Dozvedeli sme sa veľa zaujímavého o krajine a ľuďoch ďaleko od nás. Ako to na besedách vyzeralo, si môžete pozrieť TU .
