V dňoch 3., 4. a 5. júna sme spolu s našimi ôsmakmi zažili neopakovateľné chvíle, plné dobrodružstva, adrenalínu a získali sme nové skúsenosti, nabrali nové zručnosti. Zúčastnili sme sa vodáckeho kurzu, ktorý organizačne zabezpečili vodáci TJ Sokol Ilava oddiel vodnej turistiky PEREJ pod vedením pána Milana Gabča. Počas kurzu nás druhý a tretí deň sprevádzala aj pani riaditeľka, pedagogický dozor vykonávali pani učiteľky A. Rafajová (1. deň), E. Dideková (2. deň), R. Mikulová (3.deň) a M. Lukšová ( všetky 3 dni).
Prvý deň nám pán Gabčo priblížil základné pojmy vodnej turistiky, žiaci mali možnosť vidieť rôzne druhy plavidiel a člnov, spoznali stupne obtiažnosti jednotlivých vodných tokov, správanie sa v rozličných situáciách, základy prvej pomoci a tzv. vodácky slang. Získali poznatky o príprave na splav, čo všetko je potrebné zbaliť na vodu. Naučili sa, že vodáci si na vode tykajú a vodácky pozdrav je: „Ahoj!“
Druhý deň sa žiaci rozdelili do šiestich družstiev. Jednotlivé tímy, museli medzi sebou úzko spolupracovať a byť koordinovaní, čo nebola ľahká úloha. Na mieste si priamo vyskúšali chystanie všetkých potrebných vecí na vodu, kontrolovali si správne upevnenie záchranných viest, nafukovali rafty, prenášali ich na vodu, učili sa správne nastupovať do člnov, skúšali základné manévre s pádlami na pohyb doľava, doprava, spätný chod. Potom si preniesli rafty proti prúdu a na záver vyskúšali splaviť niekoľko desiatok metrov.
Tretí deň nás čakal ozajstný zážitok a adrenalínové dobrodružstvo. Pani riaditeľka, kolegyňa R. Mikulová a ja sme s tromi inštruktormi a s ôsmakmi splavovali úsek Váhu od Ilavy po Nemšovú. Na ťažšie miesta a nebezpečnejšie úseky nás vždy pán Gabčo vopred upozornil. Pomocné člny s inštruktormi a učiteľkami sa snažili vždy pred týmito úsekmi zastaviť rafty a púšťať ich po jednom. Bolo vidno, že po každom takomto obtiažnom mieste ôsmaci naberali nové skúsenosti a boli si istejší. Zažívali pri tom rôzne emócie, no najviac prevažovala čistá a spontánna radosť zo splavovania a zažívania dobrodružných situácii. Niekedy sa bolo treba uhýbať konárom visiacim ponad rieku, inokedy vystúpiť z raftu, kvôli zaseknutiu na plytčine, ak neurobili správny manéver. Niektorým sa podarilo aj vypadnúť z raftu a museli doň opätovne nasadnúť.
Bolo aj spontánne kúpanie, špliechanie sa pádlami a nakoniec vodácky rituál – plesnutie pádlom po zadku prehnutom nad člnom a pozdravenie sa: „Ahoj!“ Každý si odniesol diplom za úspešné absolvovanie kurzu, no najmä nezabudnuteľné spomienky a zážitky na spoločné vodné adrenalínové dobrodružstvo.
Mgr. Mária Lukšová
